Keďže kultúrou by mal človek žiť celoročne, vybral som sa 22. novembra do Collossea. Časy, keď som ČAD, podľa rockovej verejnosti „najlepšiu slovenskú metalovú kapelu“, preháňal sluchovodmi vcelku intenzívne, sa datujú roky dozadu, keď rabovala, súkromné vojny viedla a podobne, nový album „Veľký tresk“ som pred koncertom celý ani nepočul, zverejnené vzorky mi zneli cca „ok, ČAD, asi stále vedia nejako zariadiť, aby im to ľudia zbaštili“, ale na akcii ho mali krstiť a niekedy chcete vidieť aj kamošov a známych, tu bola pravdepodobnosť výskytu vysoká. Zľahka zamrzelo, že som z rodinných dôvodov nestihol známe bandy ACID FORCE, thrash mám stále rád, a PATRIARCHA, ktorým temnejší melodický death po slovensky ide slušne, ale oba spolky som tohto roku videl a prídu zase. Ja mám tu u nás dve netere, za ktoré som rád, interakcia s čerstvými mladými nezasvinenými mozgami osvieži nielen v tejto čoraz všivavejšej dobe. Na ČAD som od nich zdrhol akurát, v klube podľa mňa hádam aj tristo ľudí, pôsobivá výzdoba scény tematicky k novému albumu, z ktorého zaznela podstatná časť a načrelo sa aj do minulosti. Stále plus-mínus svätojurskí kromaňonci svoj punkujúci metal/crust hrnuli s vervou a odhodlaním, úderné skladby prekladané jadrným konferovaním, netuším, koľko je za takýto jazyk na spovedi, Štefan bude vedieť. S touto družinou je tradične veselo a potešilo, že hoci som nový materiál veľmi nepoznal, mal svoje momenty, ktoré ma chytili až tak, že som si potom doma celý album vypočul, konštatujúc, že Tubla má tri dobré albumy a jej nasledovníci v kategórii „slovenský tvrdý rock pre širšie publikum“ ich majú výrazne viac a je to aj väčší metal. „Veľký tresk“ prišiel na pódium pokrstiť Vajgel, vďaka ktorému máme Collosseum, klub, ktorý má vo svete zvuk, mal pekný prejav. Celkovo fajn koncert, hoci bez vecí ako „Rabovačka“ alebo „Všetko je z Číny“ (keď sa chcem rozveseliť, spomeniem si, ako im za to nejaký komsomolec nalepil „xenofobní crust“), ale so „Zbojníckymi móresmi“.

Dva týždne nato, opäť v piatok, bola ešte výdatnejšia, aj keď komornejšia akcia, v 777, lebo aby grind core naplnil dolnú sálu, musel by sa volať NAPALM DEATH (no šak zachvíľu aj to bude). Štvrťstoročnicu na scéne oslavovali košickí grinderi THORWALD. Strašne to preletelo, od grind/crustového dema „Terraforming“ cez goregrindové časy „Medical Dissector“ po už dlhoročnú „švédsku“ grind/metal/powerviolence súčasnosť, v ktorej sa vyberajú na výlety čoraz ďalej za hranice domoviny, naposledy napríklad do Dánska. Ich šou sú vždy kvalitným zážitkom s dobre vybranými hosťami, takže ma mrzí, že som nestihol začiatok. (Dôvod ako vyššie, navyše bol Mikuláš.) Prešovskí CONSTIPATION alias „4/5 PERVERSITY, keď sa im nechce byť deathmetalovo vážni“, hrajú taký veselý, až roztomilý (to je holt tými ľuďmi) tanečný grind/metal, ktorý vie zaujať aj hudobnou kvalitou, nie len chlievnosťou. (S touto charakteristikou nostalgicky zatláčam slzu pri spomienke na CRUENT.) To, či už majú k materiálu z „Alice“ aj nejaké nové veci, sa teda dozviem niekedy inokedy.

Podarilo sa mi stihnúť niekoľko kúskov súboru z rakúskeho Linzu. Volá sa divoko, VxPxOxAxAxWxAxMxCx (Vaginal Penetration of an Amelus with a Musty Carrot), na pódiu v ten večer v dvojkusovom zložení gitarista a vokalista, ktorý svoju veľkorysejšie rozvrhnutú figúru zabalil do mäsiarskeho oblečku. Programovaná rytmika, k tomu nejaké sample, najväčší chliev večera. Porno/goregrind, hudobne niečo ako GUTALAX v osekanej zostave. Typický jednoduchý hrubozrnný, miestami čierny humor, spomínanie ksichtov ako Josef Fritzl. Tieto bandy málokedy prídu s niečím úchvatným alebo objavným, ale je fakt, že minimálne jednu bizarnú polohu kanalizačného vokálu som počul prvýkrát, ktovie, aký kvetnatý názov ten efekt má.

Zhruba do polstovky návštevníkov sa nenútene bavilo, o väčší rozruch pod pódiom sa zaslúžili rzeszowskí harcovníci EPITOME, ktorí sú na scéne už od roku 1992. Dá sa povedať, že jedna z legiend poľského grindu je na Východe roky ako doma (basák si tu tuším aj manželku našiel) a do istej miery je takisto historicky prepojená s Košicami, keďže jedným z jej vokalistov bol aj Gabi (ex-THORWALD, v súčasnosti OBLITERATE, KILLCHAIN, ATARAXIA), ktorý naručal album „SupeROTic Experience“. V zostave Kiszka (basa, sprievodný vokál), Dyvan (vokál), Czarnuch (bicie) a Mody (gitara), teda z ¾ s novými členmi, typicky v bielom, namlátili kvalitný grind core s prímesou death metalu s neraz atypickými riffmi (to len mne sa zdalo, že to niekedy znie trochu ako ORIGIN?), energický, agresívny, divoký, skrátka zlovestne revúci nárez, ktorý mladšie generácie (je fajn, že chodia aj na kapely, aké ich rovesníci moderne označujú za „boomerské“) rozhýbal až do skákania. Občas boli veselé momenty, skladby Poliakov majú cca minútu a pol, tak niekedy sa skokan na „pódiu“ rozpažil akurát keď nejaká končila. Výborné vystúpenie, ešte raz ďakujem za CD „ROTend“ z roku 2022, ak chceš kvalitný a originálny grind/death, ktorý znie aj zľahka industriálne, ten album si kúp, a ak si z tých, pre ktorých je hudba dobrá len na vinyle, tu máš šancu.

Na záver oslávenci THORWALD, teda Wurma basa, Fuko gitara, Miki a Bindi vokály a Kubo bicie. „Lebo satan diabol vládne...“, tak sa to vždy začína a ľudia sa tešia na grindový výprask, ktorý neomrzí. Na domácej pôde je to vždy skoro rodinná oslava. Tentokrát s vecami z najnovšieho albumu „Diablov tanec“, s inkvizítorom, tisícročiami v plameňoch a tak ďalej. Pekelné tempá, chytľavé riffy, dvaja chlapi sa prekrikujú čertovským revom. K tomu nejaké to načretie do studne minulosti. Málokedy hrávajú covery, ale na Mikuláša jeden bol. Rovno od tajomnej legendy KE undergroundu LITER GEŇA. „Dvere“ sa tentokrát otvorili s veruže extrémnym škrípaním a pôvodný autor, už roky oceňovaný spisovateľ Agda Bavi Pain, im prispel aj textom k jednej z nových skladieb. Nakoniec sme zborovo Joža nakŕmili klobásou, my ho hladného nikdy nenecháme.

Foto: Thorwald